Autor: Liptáková A.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
35-ročná rozvedená žena s aktívnym sexuálnym životom príde na pravidelnú gynekologickú prehliadku. V anamnéze uvádza fajčenie 20 cigariet denne. Ster z krčka maternice na cytológiu, PAP test (známy aj ako Papanicolaouov ster) odhalí skvamóznu intraepiteliálnu léziu tzv. high grade (HSIL)- SIL vysokého stupňa, abnormálne bunky prenikajú do hlbších vrstiev krčka, čo korešponduje s cervikálnou intraepiteliálnou neopláziou hodnotenou ako CIN II- abnormálne zmeny buniek krčka maternice stredne vysokého stupňa, stredne ťažká dysplázia. Polymerázovou reťazovou reakciou bola v bunkách lézie dokázaná prítomnosť ľudského papilomavírusu 18 (HPV-18).
Otázky ku kazuistike:
1. Čo umožnilo vznik dysplázie takého vysokého stupňa?
2. Ako sa vírus preniesol?
3. Aká je najúčinnejšia prevencia?
Infekcia onkogénnym papilomavírusom HPV-18, ktorý exprimuje onkoproteíny. Jeden z týchto onkoproteínov pE6 sa viaže na tumorsupresorový proteín p53, čo vedie k jeho degradácii sprostredkovanej ubiquitínom. V dôsledku toho dochádza k zmene kontroly bunkovej proliferácie, a tým aj k zmene expresie bunkových regulačných proteínov, čo spôsobuje aktiváciu telomeráz a následnú nesmrteľnosť buniek.
Pohlavným stykom.
Bezpečný sex a očkovanie.
Autor: Liptáková A.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
20 ročný vojak základnej služby sa sťažoval na vysokú teplotu, kašeľ, zimnicu, plný nos a bolesti v hrdle. Podobné príznaky mali aj jeho kolegovia z jeho jednotky.
Otázky ku kazuistike:
1. Akým spôsobom sa mohol nakaziť?
2. Ktoré typy adenovírusov spôsobujú akútne respiračné infekcie?
3. Aký typ imunitnej odpovede ochráni pred infekciou spôsobenou adenovírusmi?
Najčastejšie kvapôčkovou infekciou, blízkym kontaktom so spolubývajúcimi vojakmi v kasárňach.
Najčastejšie sú to typy 1-5,7,14, 21.
Protilátková odpoveď voči špecifickému sérotypu.
Autor: Hučková D.
Pracovisko: Úsek virológie, sérológie a molekulárnej biológie, Medirex a.s., Bratislava
Kazuistika
Herpetická meningitída s pozitivitou HSV-2 DNA (PCR) v likvore a prítomnosťou intratekálnej produkcie špecifických protilátok
33-ročný pacient, bez internej komorbidity bol pôvodne prijatý na neurologické oddelenie pre cefaleu vo fronto-temporálnej oblasti pulzujúceho charakteru, bez nauzey, zvracania, či teploty. V anamnéze bol uvedený herpes labialis cca týždeň pred hospitalizáciou. Cytologický nález z diagnostickej lumbálnej punkcie vykazoval obraz purulentnej meningitídy, čomu však nezodpovedala nízka sérová zápalová aktivita. Mikroskopické vyšetrenie a latexová aglutinácia voľných antigénov bakteriálnych pôvodcov purulentných meningitíd z likvoru boli negatívne. V ten istý deň sa realizovalo statimové CT vyšetrenie mozgu s normálnym natívnym obrazom mozgu.
Pôvodne indikovaná symptomatická liečba bola na odporúčanie infektológa rozšírená o acyklovir. Pre diskrepanciu klinického nálezu, nízkej zápalovej aktivity a výsledkom cytobiochemického vyšetrenia likvoru sa zopakovalo vyšetrenie likvoru v inom laboratóriu, kde sa zistila izolovaná hyperproteinorachia bez pleocytózy. Z likvoru bola metódou real-time PCR stanovená pozitivita HSV-2 DNA a metódou ELISA stanovená pozitivita protilátkového indexu (AI) pre autochtónnu produkciu HSV 1/2 IgG (AI=7,2; cutt-off pre pozitivu 2,0). Anti-HSV IgM boli negatívne v sére i v likvore. V rámci diferenciálnej diagnostiky sa vylúčila boréliová etiológia a kliešťová meningoencefalitída. V kontrolnej lumbálnej punkcii sa zaznamenal pokles proteinorachie s mononukleárnou pleocytózou. Klinický stav sa zlepšil, pacient bol afebrilný, bez cefalei, či iných subjektívnych ťažkostí a o cca. 1 mesiac bol prepustený do ambulantnej starostlivosti.
Otázky ku kazuistike:
1. Je typickým herpetickým patogénom vyvolávajúcim neuroinfekcie HSV-2 ?
2. Aká je metóda voľby pre diagnostiku aseptických herpetických neuroinfekcií?
3. Je reaktivácia, resp. reinfekcia HSV spojená s prítomnosťou špecifických IgM a so zvýšením hladiny špecifických IgG?
Metóda voľby pre diagnostiku aseptických herpetických neuroinfekcií je PCR. Diagnostiku neuroinfekcií spresňuje stanovenie hladiny autochtónnych špecifických protilátok, ktoré sa tvoria v centrálnom nervovom systéme.
Hemokultúry, moč na dôkaz antigénu, bronchoalveolárna laváž (BAL), aspiráty z dolných dýchacích ciest, chránený kefkový ster, spútum
Reaktivácia, resp. reinfekcia HSV 1 / HSV 2 väčšinou nebýva spojená s tvorbou IgM ani signifikantným zvýšením IgG protilátok. Sérologický monitoring je v takýchto prípadoch bezpredmetný.
Autor: Hučková D.
Pracovisko: Úsek virológie, sérológie a molekulárnej biológie, Medirex a.s., Bratislava
Kazuistika
Varicelová uveitída s pozitivitou VZV DNA (PCR) v očnej tekutine a prítomnosťou intratekálnej produkcie špecifických protilátok
Ide o prípad 15-ročného imunokompetentného dievčaťa s akútnou nekrózou sietnice vplyvom aktivácie VZV bez predchádzajúcej exacerbácie varicellových eflorescencií na koži. Pri oftalmologickom vyšetrení bola zraková ostrosť normálna (5/5) pre obe oči, ale bolo pozorované podráždenie predného segmentu, žlto-biele exsudáty v periférnej oblasti sietnice a retinálna vaskulitída v ľavom oku. Pre zistenie infekčnej etiológie boli realizované priame, resp. nepriame testy na HSV, VZV, CMV, EBV, HIV, Borrelia burgdorferi s. lato, Chlamydia spp., Mycoplasma pneumoniae, Treponema pallidum, Toxoplasma gondii, Toxocara canis a Mycobacterium tuberculosis. Pre analýzu VZV DNA bola použitá in house nested end-point PCR. Špecifické protilátky proti VZV sa testovali pomocou kvalitatívnej ELISA pre IgM a kvantitatívnou ELISA. Protilátkový index pre intraokulárnu IgG syntézu sa stanovil podľa Reiberovho vzorca.
Výsledky potvrdili aktiváciu VZV detekciou VZV DNA v prednej komorovej vode a sklovcovej tekutine; resp. lokálna protilátková analýza odhalila intraokulárnu syntézu špecifických IgG. Ďalšie laboratórne testy boli negatívne alebo v normálnom rozmedzí, okrem veľmi miernej eozinofílie. Pacientka bola liečená acyklovirom / valaciklovirom, kortikosteroidmi, topickými mydriatikami a cykloplegikami a inou podpornou terapiou. Pacientka podstúpila aj dve pars plana vitrektómie a plombage kvôli amócii (odlúpeniu) sietnice. Konečná zraková ostrosť ľavého oka bola po výmene očnej šošovky a 20 mesiacoch terapie valaciklovirom 5/15 po korekcii +8 dioptriami.
Otázky ku kazuistike:
1. Sú očné infekcie vyvolané aktiváciou VZV vždy sprevádzané typickým vezikulárnym výsevom na tvári v oblasti inervovanej trojklanným nervom?
2. Vyskytuje sa herpes zoster častejšie v určitej vekovej kategórii, resp. skupine pacientov?
3. Postačuje pri očných infekciách vyvolaných VZV vyšetrenie séra pre zistenie etiológie ochorenia v rámci diferenciálnej diagnostiky?
Nie. Hoci v minulosti sa zoster sine herpete (ZSH; chronická radikulárna bolesť bez mukokutánnej manifestácie) považoval za zriedkavé ochorenie, v súčasnosti sa uvažuje, že sa vyskytuje pravdepodobne oveľa častejšie, len je ho veľmi ťažké diagnostikovať. Symptómy pri ZSH sú rovnaké ako pri herpes zoster len bez sprievodných eflorescencií. U niektorých jedincov však môžu byť ťažkosti prítomné len v oku (pálenie a pulzujúca bolesť, začervenanie, slzenie, dráždenie, rozmazané videnie, extrémna precitlivelosť na svetlo, opuch viečka alebo iných očných štruktúr).
Herpes zoster (HZ) býva pozorovaný najmä u starších osôb (> 60 rokov) alebo pacientov so zníženou imunitou (napr. po imunosupresívnej terapii). U tejto skupiny pacientov je riziko aktivácie VZV dokumentované vyvanutím/zoslabnutím bunkami sprostredkovanej imunity špecifickej voči VZV. Niektoré práce však naznačujú, že medzi ďalšie potencionálne riziká spojené s HZ patria napr. individuálna, resp. rodinná anamnéza asociovaná s HZ, stres, nedostatok spánku, depresie alebo nedávna strata hmotnosti. Navyše, možno i vďaka PCR technikám, sú v súčasnosti čoraz častejšie odhaľované prípady neurologických/očných ťažkostí s pojených s aktiváciou VZV aj u imunokompetentných osôb mladších ako 60 rokov.
Nie, nakoľko aktivácia VZV (a to i v prípade prítomnosti eflorescencií) nemusí byť asociovaná s tvorbou/detekciou špecifických IgM protilátok ani so signifikantným vzostupom hladiny anti-VZV IgG. Zápal môže prebiehať lokálne v očnom kompartmente, bez elevácie protilátok proti VZV, resp. prítomnosti VZV DNA v krvi. Pri invazívnom vyšetrení očnej tekutiny, príp. likvoru je ťažiskovým vyšetrením VZV DNA (PCR), ktoré je vhodné (v závislosti od množstva odobratého materiálu) doplniť i o stanovenie autochtónnej produkcie špecifických protilátok. Z neinvazívnych vyšetrení pri zoster sine herpete sa odporúča priamy dôkaz VZV DNA metódou PCR z výteru nosa alebo spojovkového vaku pri suspektnom postihnutí kraniálnych nervov; prípadne zo slín pri predpokladanej aktivácii VZV v gangliách enterického systému.
Autor: Hučková D.
Pracovisko: Úsek virológie, sérológie a molekulárnej biológie, Medirex a.s., Bratislava
Kazuistika
Aktívna bilaterálna uveitída pri sekundárnej aktivácii EBV
U 76 ročného pacienta sa pozorovalo obojstranné zhoršenie videnia. Liečený bol steroidmi celkovo i lokálne. Z laboratórnych vyšetrení sa realizovalo RTG pľúc so záverom stabilizovaný nález TBC. Pre zhoršenie zraku bol hospitalizovaný o 4 mesiace na očnom oddelení, kde sa pokračovalo v liečbe steroidmi a pridala sa i ATB terapia (rifampicín). Nepotvrdila sa exacerbácia TBC. Pre výrazné zhoršenie nálezu na ľavom oku (hustý zápalový exsudát v sklovci, komplikovaná katarakta) sa pristúpilo k chirurgickej liečbe a ku kompletnej laboratórnej diagnostike biochemických, hemokoagulačných parametrov, herpetických vírusov a antropozoonóz. Pacient udával kontakt s domácimi zvieratami a opakované zaklieštenie. V júni sa stanovila pozitivita EBV DNA PCR s vysokou vírusovou náložou 4,5 x108 kópií/ml EBV DNA v sklovci a komorovej vode. Terapia sa doplnila o valaciklovir a pre suspektnú boréliovú etiológiu (nízka pozitivita špecifických IgG pri negativite IgM a negativite westernblotu pre IgM a IgG ) o doxycyklín. Kontrolným vyšetrením o 2 týždne sa stanovil pokles EBV DNA. Sérologický profil svedčil pre aktivitu EBV (vysoké hladiny anti-EBV IgG, pozitivita EBV IgA). Po siedmych dňoch došlo k exitu pacienta pre multiorgánové zlyhanie. Jednou z diagnóz bola i sekundárna aktivácia EBV.
Otázky ku kazuistike:
1 Je schopný EB vírus vyvolať neuroinfekciu, resp. očnú infekciu u pacienta so sekundárnym imunodeficitom?
2 Ktorá z virologických metód je metódou voľby pre diagnostiku EBV pri očných infekciách?
3 Aká je v súčasnosti dostupná terapia pri závažných ochoreniach vzniknutých v dôsledku aktivácie EBV ?
Áno, EBV je schopný zriedkavo vyvolať neuroinfekciu, resp. očnú infekciu u pacienta so sekundárnym imunodeficitom.
Metóda voľby pre diagnostiku EBV očných infekcií je kvantitatívna PCR. Diagnostiku spresňuje stanovenie hladiny autochtónnych špecifických protilátok, ktoré sa tvoria v očnom priestore.
Liečba infekčnej mononukleózy je symptomatická a obyčajne zahŕňa podávanie antipyretík, analgetík, dodržiavanie pečeňovej diéty, avšak s dostatočným prísunom tekutín a živín a obmedzenie fyzicky náročných aktivít.
Z novších terapeutických postupov sa najmä v súvislosti s PTLD skúša podávanie monoklonálnych protilátok (anti-CD19, anti-CD-20, anti-CD21 a anti-CD24), intravenózneho imunoglobulínu, EBV-špecifických cytotoxických T-lymfocytov a multimodálne prístupy.
Autor: Hučková D.
Pracovisko: Úsek virológie, sérológie a molekulárnej biológie, Medirex a.s., Bratislava
Kazuistika
Kongenitálna CMV infekcia spojená s bilaterálnou kataraktou
Dieťa s kongenitálnou kataraktou oboch očí. Vo veku 2 mesiacov malo operáciu vrodenej katarakty vpravo. Tri dni po operácii boli realizované odbery na sérologické vyšetrenie anti-CMV s pozitivitou IgM i IgG protilátok a zároveň boli zistené i zvýšené hodnoty ALT. Dieťa prospievalo, bolo dojčené, nebolo choré a ani očkované. CMV DNA (PCR) bola detegovaná z krvi a moču a tiež z dodatočne vyšetrenej suchej kvapky krvi. U matky sa následne vyšetrilo sérum, s pozitivitou IgG a zvýšenou aviditou. Antivirotická liečba CMV u dieťaťa nebola odporúčaná. V kontrolnom vyšetrení o 3 týždne bol zaznamenaný pokles vírusovej nálože v krvi aj ALT; so vzostupom hladiny anti-CMV IgM.
Otázky ku kazuistike:
1. Čo je základom v diagnostike kongenitálnych CMV infekcií?
2. Aký materiál a kedy je vhodné vyšetriť na odlíšenie kongenitálnej od peri/postnatálnej infekcie u novorodenca?
3. Ktoré antivirotiká sa používajú pri terapii CMV infekcií?
V diagnostike kongenitálnych CMV infekcií je základom dôkaz primárnej/sekundárnej infekcie u matky v gravidite (+zobrazovacie metódy).
Moč/sliny sú prvé 2-3 týždne po narodení v prípade peri/postnatálnej infekcie negatívne.
Používa sa gancyklovir, foskarnet alebo cidofovir (brincidofovir, maribavir, leflunomid).
Autor: Hučková D.
Pracovisko: Úsek virológie, sérológie a molekulárnej biológie, Medirex a.s., Bratislava
Kazuistika
Pacient s encefalitídou spôsobenou HHV-6
U 49-ročného pacienta po ortotopickej transplantácii pečene pre cirhózu pečene na podklade chronickej hepatitídy B. Po revízii brušnej dutiny pre hematóm sa objavili po 2 mesiacoch dyspeptické ťažkosti po jedle, nechutenstvo, nauzea, bolesti brucha v oblasti pod pravým rebrovým oblúkom a riedke hnačkovité stolice bez prímesí krvi, pre ktoré bol pacient prijatý na kliniku. Priebeh hospitalizácie sa komplikoval stavmi zmätenosti, pacient bol výrazne apatický, negativistický. Doplnilo sa CT a MR vyšetrenie mozgu s nálezom ťažkej leukoencefalopatie, difúzneho postihnutia bielej hmoty mozgu supra aj infratentoriálne. Základným likvorovým vyšetrením bola stanovená proteinocytologická disociácia. PCR vyšetrením sa detegovala pozitivita ľudského herpesvírusu 6 v sére a likvore, ktorý bol vzhľadom na negativitu ostatných kultivačných, sérologických a molekulárne-genetických vyšetrení považovaný za etiologické agens. Po intravenóznej antivirotickej liečbe gancyklovirom sa zaznamenalo zlepšenie somatického stavu a ústup neuropsychiatrickej symptomatológie.
Kontrolným MRI vyšetrením mozgu sa potvrdila diskrétna regresia vyššie spomínaných zmien v mozgu. Pacient bol v stabilizovanom stave prepustený do ambulantej starostlivosti hepatológa.
Otázky ku kazuistike:
1. Aká je terapia pri potvrdenej infekcii HHV 6 u imunosuprimovaných pacientov?
2. Ako sa dá odlíšiť HHV-6 DNA od ciHHV6-DNA?
3. Má význam vyšetrovať protilátky proti HHV-6 pri neuroinfekciách u dospelých pacientov?
Ak je potvrdené ochorenie HHV-6 u imunosuprimovaných pacientov, liekom voľby je foscarnet alebo ganciklovir v terapeutickej dávke. Pri neúspechu je možné vyskúšať efekt cidofoviru.
Kvantitatívna PCR z likvoru i krvi, resp. vyšetrenie vlasov, nechtov.
Nie. Interpretácia protilátok u dospelých je náročná. Protilátky triedy IgM sú v určitom percente prítomné i u zdravých jedincov a IgG môžu byť často aktivované pri CMV alebo EBV infekcii. Problémom je i skrížená reaktivita s HHV-7 a v menšej miere s CMV.
Autor: Straka M.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
28-ročný muž, slobodný, astmatik užívajúci kortikosteroidy má na koži v oblasti trupu uzlíky ružovej farby, ktoré sú v strede preliačené. Sú lokalizované v klastroch po 15 nodúl.
Otázky ku kazuistike:
1. Akým spôsobom sa infekcia molluscum contagiosum šíri?
2. Ktoré skupiny ľudí postihuje tento typ infekcie najčastejšie?
3. Aká sú možnosti liečby tejto infekcie?
Infekcia molluscum contagiosum sa u dospelých prenáša najčastejšie sexuálnym stykom.
Ochorenie molluscum contagiosum sa vyskytuje najčastejšie najviac u malých detí, ale aj u sexuálne aktívnych a imunokompromitovaných osôb.
Ochorenie molluscum contagiosum sa môže liečiť chirurgickým odstránením uzlíkovitých lézií alebo použitím tekutého dusíka prípadne jódových preparátov.
Autor: Straka M.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
U 12-ročného amerického chlapca sa vyvinula náhle horúčka 40 °C, zimnicu, bolesť hlavy a brucha, je malátny. Onedlho sa mu začali na koži tváre vytvárať vyrážky, výsev pokračoval najmä na ramená a dlane, nohy a chodidlá (centrifugálne). Po pár dňoch sa tieto vyrážky začali plniť tekutinou, pričom všetky tieto lézie boli v rovnakom štádiu vývinu (pustuly). Chlapec bol pred pár dňami zo školy na exkurzii v Centre pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v Atlante (Georgia, USA), pričom sa náhodou zatúlal aj do laboratória úrovne Biosafety level 4. V rovnakom čase ochorelo s podobnými symptómami aj 11-ročné ruské dievča, ktoré bolo na exkurzii zase v Štátnom výskumnom centre pre virológiu a biotechnológie (VECTOR) v Koltsove (Novosibírsky región, Ruská federácia). Našťastie boli obe choré deti včas izolované a bola im predvídavo poskytnutá antivirotická a podporná symptomatická liečba. Po uzdravení detí a po vzájomnej dohode sa USA a Ruská federácia rozhodli zničiť zásoby vírusu, ktorý v týchto laboratóriách skladovali ako jediní na svete (aj keď to nebolo jednoduché a trvalo to nejaký čas).
Otázky ku kazuistike:
- Akým vírusom sa tieto deti nakazili?
- Sú zaznamenávané prípady ochorenia týmto vírusom vo svete?
- Očkuje sa proti tomuto vírusu? Ak áno, čo sa používa na vakcináciu?
- Predstavuje tento vírus dnes nejakú hrozbu?
Deti sa nakazili poxvírusom variola, ktorý spôsobuje pravé kiahne.
Nie, posledné prípady ochorenia na pravé kiahne boli zaznamenané v roku 1978. V roku 1979 bolo ochorenie vyhlásené za eradikované.
Vzhľadom na úspešnú eradikáciu pravých kiahní sa proti tomuto vírusu v súčasnosti neočkuje. Očkovanie bolo celosvetovo ukončené v roku 1980. Proti pravým kiahňam sú očkované len určité skupiny ľudí, ako príslušníci armád niektorých krajín laboratórni pracovníci pracujúci s týmto vírusom. Na vakcináciu sa používa živý vírus vakcínia.
Vírus variola sa radí medzi potenciálne bioteroristické zbrane. Vo svete sa síce jeho výskyt nepotvrdil, ale jeho uskladnenie v laboratóriách v USA a Rusku predstavuje stále riziko zneužitia. Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou, súčasná populácia nie je imunizovaná a priebeh pravých kiahní je pomerne rýchly a často fatálny. Preto predstavuje stále určitú hrozbu a zničenie jeho zásob ostáva zatiaľ len prianím.
Autor: Straka M.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
52-ročný, inak zdravý muž, súkromný chovateľ kôz a oviec zaznamenal na svojej dlani léziu, ktorá mala v priemere asi 1 cm. Okrem tejto lézie nemá žiadne iné príznaky. Nevenoval tomu veľkú pozornosť a ďalej sa staral o chov. Po pár dňoch sa však táto lézia začala rozširovať, stupňovala sa bolesť, začervenania a hnisanie.
Otázky ku kazuistike:
- Aký bol pravdepodobný zdroj pôvodcu ochorenia?
- Aká je odolnosť vírusu orf a aj iných poxvírusov v podmienkach vonkajšieho prostredia?
- Prečo mohlo dôjsť ku komplikácii ochorenia?
- Ako by sa primárne ochorenie (pred skomplikovaním) liečilo u tohto muža a aký by bol rozdiel, keby mal nejaký vážnejší imunodeficit?
Zdrojom pôvodcu ochorenia boli pravdepodobne infikované kozy alebo ovce, ktoré muž chová. K infekcii mohlo dôjsť buď priamym kontaktom so zvieraťom alebo nepriamo prostredníctvom nejakého kontaminovaného predmetu, ktorý bol v kontakte so zvieraťom. Brána vstupu bola pravdepodobne ranka na dlani.
Poxvírusy, vrátane vírusu orf, patria medzi obalené vírusy. Odolnosť obalených vírusov voči podmienkam prostredia je oproti neobaleným vírusom nižšia, no poxvírusy sú výnimkou - ich odolnosť v prostredí je pomerne vysoká.
Vírusové infekcie, vrátane tohto prípadu, môžu byť skomplikované sekundárnou bakteriálnou infekciou, k čomu pravdepodobne došlo aj v tomto prípade. Nasadenie antibiotickej liečby je pri takejto komplikácii opodstatnené.
Lézia spôsobená vírusom orf zvykne u zdravého človeka po niekoľkých týždňoch vymiznúť sama. U imunokompromitovaných osôb býva priebeh ťažší a preto môže byť vhodné nasadenie antivirotickej liečby.
Autor: Liptáková A.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
7 ročné dievčatko prekonalo vírusové ochorenie a následne začalo byť veľmi bledé, unavené a anemické, kvôli transientnej aplastickej kríze.
Otázky ku kazuistike:
1. Čo mohlo spôsobiť zhoršenie relatívne benígneho ochorenia u tohto dievčatka?
2. Ktoré ľudské bunky sú permisívne ku tomuto vírusu a prečo?
3. Ako sa prejavuje infekcia týmto vírusom u plodu?
Poruchy imunity alebo krvotvorby
Erytroidné prekurzorové bunky, ktoré obsahujú špecifický receptor pre vírus a sú mitoticky aktívne.
V gravidite sa môže vyskytnúť anémia plodu, abort a hydrops fetalis.
Autor: Liptáková A.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
Desaťdňové dojča bolo prijaté do nemocnice s horúčkou, sepsou progredujúcou do multiorgánového zlyhania v kombinácii s hepatitídou, meningoencefalitídou, myokarditídou a zápalom pľúc. Likvor mal normálne hladiny glukózy bez prítmnosti neutrofilov. PCR preukázala nukleovú kyselinu echovírusu 11.
Otázky ku kazuistike
Otázky ku kazuistike:
1. Ktoré vírusy spôsobujú meningoencefalitídy?
2. Aký typ imunity chráni človeka pred týmito vírusmi?
3. Čo bolo dôvodom zlyhania imunity u tohto pacienta?
Enterovírusy, Mumps vírus, HSV, EBV, CMV, VZV, HHV6 a 7, HIV, vírusy, ktoré prenášajú komáre – flavivírusy, vírus besnoty, rubeola vírus, vírus kliešťovej encefalitídy, vírus lymfocytárnej choriomeningitídy, JC vírus, ľudský parechovírus, vírus osýpok, HTLV-1, adenovírusy, rotavírusy, borna vírus
Podľa vyvolávateľa. Protilátkami sprostredkovaná imunita je nevyhnutná pre enterovírusy, bunkami a protilátkami sprostredkovaná imunita je nevyhnutná pre EBV, rubeola a mumps vírus, herpetické vírusy, HIV, flavivírusy.
Neprítomnosť protektívnych protilátok od matky a neschopnosť vytvoriť dostatočnú protektívnu hladinu vlastných protilátok.
Autor: Liptáková A.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
Počas zimného skúškového obdobia 20-ročná študentka prechladla.
Otázky ku kazuistike:
1. Akí sú najčastejší pôvodcovia prechladnutia?
2. Akým spôsobom sa šíria?
3. Aké vlastnosti vírusu mu pomáhajú spôsobovať infekcie horných ciest dýchacích?
Najčastejšími pôvodcami prechladnutia sú tieto vírusy: rhinovírusy (viac ako 100 typov), Coxsackie vírus A (24 typov), vírus chrípky, Parainfluenza vírus, respiračný syncyciálny vírus, korononavírusy (niekoľko typov), adenovírusy (41 typov) a echovírusy (34 typov).
Aerosólom a kontaminovanými rukami
Replikácia vírusu pri nízkych teplotách (33-34 °C).
Autor: Staneková D.
Pracovisko: NRC pre prevenciu HIV/AIDS Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava
Kazuistika
Matka prišla k lekárovi s chorou dcérou, u ktorej bola pozorovaná konjunktivitída , kašel, zvýšená teplota a lymfadenopatia. Symptómy progredovali do vyrážky šíriacej sa z vlasovej časti tváre po celom tele. Týždeň po objavení vyrážky pacientka udávala náhle bolesti hlavy, vracanie a zmätenosť, svedčiace pre encefalitídu.
Otázky ku kazuistike:
1. Aké sú charakteristické prejavy infekcie vírusom osýpok?
2. Aké sú cesty prenosu infekcie?
3. Aké sú možnosti prevencie?
4. Aké ďalšie komplikácie môžu byť spojené s prekonaním infekcie ?
Koplikove škvrny v ústach, vyrážka šíriaca sa od hlavy po celom tele.
Ide o kvapôčkovú infekciu, vírus je veľmi kontagiózny.
MMR vakcína, ktorá sa aplikuje v 15. mesiaci života novorodenca.
Primárna osýpková encefalitída, akútna postinfekčná encefalitída a subakútna sklerotizujúca panencefalitída.
Autor: Staneková D.
Pracovisko: NRC pre prevenciu HIV/AIDS Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava
Kazuistika
22-ročná pacientka v 30. týždni tehotenstva bola hospitalizovaná na internej klinike pre febrility a dýchavičnosť. Pre progresiu stavu, v zmysle prehlbujúcej sa globálnej respiračnej insuficiencie, bola o 4 dni neskôr preložená na kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny za účelom liečby a diagnostiky globálnej respiračnej insuficiencie s nutnosťou UPV. Laboratórne vyšetrenie potvrdilo u ženy infekciu vírusom chrípky A H1N1 a pacientka začala užívať oseltavir. Pri prehlbujúcej sa hypoxii u nezrelého plodu bolo nutné ukončiť graviditu v spolupráci s perinatologickým centrom Kliniky neonatológie.
Otázky ku kazuistike:
1. Akým spôsobom došlo k infekcii ženy?
2. Aký je normálny priebeh infekcie vírusom chrípky a čo je abnormálne v súvislosti s touto infekciou chrípky?
3. Čo bolo príčinou väčšieho rizika infekcie u ženy a prečo?
Dýchaním kontaminovaného aerosólu.
Zväčša dochádza k náhlym nástupom horúčky, nastupuje zimnica,ťažké myalgie, strata chuti do jedla, slabosť a únava, bolesť v krku a obvykle neproduktívny kašeľ. Horúčka pretrváva 3 až 8 dní a pokiaľ nedôjde k komplikácii, k uzdraveniu dochádza v priebehu 7 až 10 dní. Rizikovým faktorom u tejto tehotnej ženy bol ARDS.
Bunkami sprostredkovaná imunita je potlačená u tehotnej ženy . To umožuje vírusu sa replikovať a zhoršiť prognózu ochorenia.
Autor: Staneková D.
Pracovisko: NRC pre prevenciu HIV/AIDS Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava
Kazuistika
U 36-ročného muža z Ghany sa rozvinuli klinické príznaky besnoty po tom, ako ho uhryzol
pes. Ten predtým nevykazoval žiadne abnormálne správanie. Po uhryznutí sa muž z finančných dôvodov okamžite nedostavil do nemocnice. Po 10 dňoch však u muža začali prejavovať príznaky zmätenosti, hydrofóbie a fotofóbie. Následne bol príbuznými prepravený do nemocnice, kde dostal ľudský imúnny tetanový imunoglobulín tetanus, diazepam, ceftriaxón, paracetamol a intravenózne tekutiny. Vakcína proti besnote podaná nebola. Šesť dní po zahájení liečby sa pacient cítil dobre, nevykazoval žiadne príznaky ochorenia ako zmätenosť, hydrofóbiu, ani fotofóbiu. Bol prepustený domov 13 dní od začiatku liečby. Ide o ojedinelý prípad prežitia po nákaze vírusom besnoty napriek tomu, že po expozícii nedošlo k podaniu očkovacej látky proti besnote. Odhaľuje tiež nedostatky v zdravotníckych a veterinárnych systémoch vo vidieckej Ghane.
Otázky ku kazuistike:
1. Ako prebieha konfirmácia infekcie vírusom besnoty?
2. Aká je bežná progresia ochorenia u neočkovaného človeka v dôsledku uhryznutia besným zvieraťom?
3. Ako mala správne prebiehať profylaxia/liečba pacienta?
Konfirmácia infekcie vírusom besnoty spočíva v priamom dôkaze antigénu alebo časti genómu vírusu z chorého zvieraťa zaživa zo slín lebo cerebrospinálnej tekutiny, postmortem pomocou priamej imunofuorescencie a dôkazom Negriho teliesok v mozgu. Protilátky možno detegovať v neskorom štádiu infekcie pomocou testov ELISA.
Vírus po replikácii v mieste prieniku do organizmu postupuje pomaly pozdľž nervových vlákien do CNS. Tam dochádza k masívnemu roznoženie vírusu a rozvoju encefalitídy. Následne sa vírus vracia späť pozdĺž vlákien na silne inervované časti tela. Nastupujú klinické prejavy choroby, ktoré v prípade, že nie je pacient včas liečený, vrcholia neurologickými komplikáciami, paralýzou dýchacej sústavy až smrťou pacienta.
V prípade podozrenia z pohryznutia besným zvieraťom je potrebné ranu vymyť, dezinfikovať a následne pacienta čo najskôr zaočkovať vakcínou CCDV /5 dávok v priebehu 1 mesiaca/.
Autor: Staneková D.
Pracovisko: NRC pre prevenciu HIV/AIDS Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava
Kazuistika
Koncom augusta 1976 sa 44-ročná učiteľka z Demokratickej republiky Kongo vrátila z výletu zo severu krajiny, kde vážne ochorela. Vzhľadom na vysoké horúčky lekári mali spočiatku podozrenie na maláriu. Neskôr ale začala pacientka prudko zvracať a nakoniec krvácať z úst, nosa a konečníka. Len dva týždne po nástupe symptómov zomrela. Príčinou bola infekcia vírusom Eboly. Krátko po jej smrti začali ostatní ľudia prichádzať do nemocnice s podobnými príznakmi – celkovo viac ako 300 osôb. Takmer všetci zomreli
Otázky ku kazuistike:
1. Aké sú v súčasnosti možnosti rýchlej diagnostiky infekcie vírusom Ebola?
2. Aké sú možnosti liečby infikovaných osôb?
3. Existuje účinná vakcína voči infekcii vírusom Ebola?
Rýchlu diagnostiku infekcie vírusom Ebola možno vykonať dôkazom antigénu v krvi pomocou imunochromatografických testov. Diagnózu možno potvrdiť testami ELISA, RT-PCR alebo real-time PCR.
Neexistuje žiadna špecifická liečba pre infekciu vírusom Ebola. Cieľom zdravotnej starostlivosti je poskytnúťskorú podpornú liečbu vrátane rehydratácie, dávajúcu pacientovi šancu prekonať infekciu. V rámci podpornej liečby sa využíva aj pasívna imunizácia.
V súčasnosti neexistujú žiadne registrované vakcíny, ale klinické skúšky s vakcínami už v niektorých oblastiach Afriky prebiehajú.
Autor: Staneková D.
Pracovisko: NRC pre prevenciu HIV/AIDS Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava
Kazuistika
Matka sa dostavila do ambulancie obvodného lekára so 7-mesačnou dcérkou v dôsledku dvoch dní pretrvávajúcej vodnatej hnačky a vracania sprevádzaných nízkou horúčkou a miernym kašľom. Dieťa bolo dehydratované a vyžadovalo hospitalizáciu. Pacient bol umiestnený do denného stacionára.
Otázky ku kazuistike:
1. Okrem rotavírusu, aké ďalšie agensy musia byť brané do úvahy pri diferenciálnej diagnostike choroby tohto dieťaťa? Ktoré agens by bolo treba zvážiť, ak by bol pacient teenager alebo dospelý?
2. Ako bola diagnóza rotavírusovej infekcie potvrdená?
3. Ako sa vírus na pacienta preniesol? Ako dlho bol pacient nákazlivý?
4. Kto bol v riziku závažného ochorenia?
Norovirusy alebo adenovirusy, oba spôsobujú hnačky aj u dospelých.
Rotavirusovú infekciu môžeme dokázať metódami priamej diagnostiky, napr, dôkazom Ag testami ELISA alebo imunochormatografiou, prip. časť genómu pomocou PCR.
Virus sa prenáša fekálne-orálnou cestou. Pacient je infekčný 2-5 dní od nástupu hnačky.
Vo vysokom riziku infekcie sú novorodenci v dôsledku možnej dehydratácie.
Autor: Krčméry V.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
38-ročný lekár a vedúci misie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv.Alžbety v Nairobi, sa vybral na dovolenku na ostrov Reunion asi dve hodiny letecky v Indickom Oceáne. Réunion je francúzskym zámorským územím, teda nepotreboval ani pas ani medzinárodný očkovací preukaz. Pri pristátí si všimol, že asistenciu pri vystupovaní aj výdaji batožiny poskytovali vojaci francúzskej armády, autobus tiež šoféroval francúzsky vojak. Na recepcii hotela ho privítala členka francúzskej cudzineckej légie a v obchode boli namiesto pokladníčok dvaja vojaci. Najprv si teda myslel, že ide o vojenský prevrat alebo potlačenie povstania za nezávislosť Réunionu. Keď však oslovil smetiarov, zhodou okolností francúzskych ženistov pred hotelom, dostal informáciu, že ostrov postihla neznáma prenosná choroba, pri ktorej postihnutí nemôžu pre bolesti kĺbov chodiť. Keď po troch dňoch nabehol internet, zistil, že sa ocitol v centre epidémie Chikungunya a urýchlene sa evakuoval naspäť do Kene.
Otázky ku kazuistike:
1. Aká je diferenciálna diagnostika horúčky a artralgie?
2. Aké sú možnosti boja proti vektorom v trópoch?
malária, dengue, zika, chicka, zapadonilska hh, iné
dezinsekcia, moskytiery, siete na oknách
Autor: Krčméry V.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
30-ročný zdravý muž zo Slovenska bol na dovolenke v Karibiku od mája 2016 a na 7. deň navštívil lekára pre myalgiu, artralgiu, horúčku (37,5 – 38,5 °C). V týchto dňoch boli hlásené epidémie Zika na Guadalupe a na Martiniku. Symptomatická liečba bola úspešná s podávaním analgetík/antipyretík. Získaná sérológia pre dengue a rýchly test na maláriu, HBC, HCV a HIV boli negatívne, ale IgG pozitívne na vírus Zika. Vzhľadom na mierne príznaky a údaje o miestnej epidémie Zika na Guadeloupe bola choroba potvrdená iba sérológiou, lebo PCR na ostrove nebolo pre diagnostiku dostupné. Po diagnostikovaní myalgia a artralgia zmizli, ale horúčka pretrvávala ďalších 14 dní.
Otázky ku kazuistike:
1. Aká je etiopatogenetická terapia žltej zimnice?
2. Ako sa nazýva spoločný vektor žltej zimnice, ziky a dengue?
3. Voči ktorým flavivírusom existuje účinná vakcína?
žiadna
Aedes albopictus
žltá zimnica, dengue
Autor: Krčméry V.
Pracovisko: Mikrobiologický ústav LF UK a UNB
Kazuistika
21-ročná stážistka absolvovala 6-mesačný pobyt na Peruánskom inštitúte v odľahlej provincii Gotuzzu. Pri jednej z ciest do amazonskej časti Peru, po prekročení hrebeňa v nadmorskej výške 5000 mnm, sa premiestňovala cez ohnisko horúčky Aroya (Mamaarenavirus), bola uhryznutá kliešťom a po ústupe symptómov, zostúpila do Maraňonskej delty. O tri dni sa ubytovali v lokálnom hoteli, rozdiel medzi izbou za 1 dolár a 5 dolárov bol iba v pasci na myši. Vzhľadom na eradikáciu mačiek bolo všade veľa myší. Opäť dostala horúčku, mala dvakrát hematemézu, symptómy ustúpili bez liečby. Pomocou PCR bol zistený Machupovírus.
Otázky ku kazuistike:
1. Aká je diferenciálna diagnostika horúčky v amazonskej delte?
2. Aká je prvá pomoc pri ochorení v nadmorskej výške 5000mnm.?
3. Akú terapiu by ste zvolili?
malária, vírusove hemorag. horúčky
okamžitý zostup pod 3000 m
iba symptomatická plus Pater noster
Autor: Staneková D.
Pracovisko: NRC pre prevenciu HIV/AIDS Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava
Kazuistika
Na infekčnej klinike bol hospitalizovaný muž vo veku 26 rokov, s bolesťami hlavy, nechutenstvom, lymfadenopatiou, a 3 dni pretrvávajúcou teplotou nad 39 C. Podľa klinických príznakov bol odber krvi vykonaný pod diagnózou suspektná infekčná mononukleóza, ktorá sa však laboratórnymi testami nepotvrdila. Zdravotný stav pacienta sa po niekoľkých dní hospitalizácie aj bez liečby stabilizoval. Pred prepustením z nemocnice sa pacient priznal, že má strach z infekcie HIV, keďže strieda partnerov oboch pohlaví, väčšinou používa ochranu avšak pri sexuálnom styku pred 3 týždňami ju nepoužil. Chodieva sa pravidelne testovať, pred pol rokom bol ešte HIV-negatívny. Následne vykonané laboratórne vyšetrenie potvrdilo slabo reaktívny výsledok v teste ELISA, test Western blot vykazoval negatívny výsledok. Pacientovi bol navrhnutý ďalší odber krvi s odstupom zhruba 1 mesiaca a konfirmačné vyšetrenie vykonané pomocou ďalších testov.
Otázky ku kazuistike:
1. Ktoré faktory v anamnéze pacienta svedčia o možnom riziku infekcie HIV?
2. Ktoré klinické príznaky svedčia o infekcii HIV? Boli tieto vo vzťahu k infekcii HIV špecifické?
3. V ktorom štádiu infekcie HIV bol pacient hospitalizovaný ?
4. Ktoré laboratórne testy môžu potvrdiť či vylúčiť infekciu HIV?
5. Prečo je vhodné u pacienta vykonať opakované vyšetrenie s odstupom času?
Pacient udával promiskuitné správanie, tak s mužmi ako aj so ženami. Hoci sa pravidelne testoval, nie vždy použil kondóm pri sexuálnom styku.
Muž udával klinické symptómy, ktoré možno pozorovať zhruba 2-4 týždne bolesti hlavy, nechutenstvo, lymfadenopatiou, zvýšenú teplotu, ktoré sú však nešpecifické, t.j. vyskytujú sa aj pri i. diagnózach.
Išlo o primárnu infekciu HIV.
Základné vyšetrenie infekcie HIV je založené na dôkaze HIV Ag/Ab, ktoré sa detegujú pomocou testov založených na princípe ELISA alebo chemiluminiscencie. Konfirmačné vyšetrenie sa vykonáva pomocou testov Western blot, príp. PCR.
Išlo o pacienta v štádiu primárnej infekcie, z laboratórneho hľadiska o štádium sérokonverzie. Testovanie s časovým odstupom umožní pozorovať možné zmeny tvorby protilátok a dôkaz voľného vírusu príp. provírusu v krvi pacienta.
Autor: Kristian P.
Pracovisko: Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzity P.J.Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice
Kazuistika
18-ročný pacient bol poukázaný na vyšetrenie pre podozrenie na vírusovú hepatitídu. Sám udáva, že ťažkosti začali pred 7 dňami, kedy zjedol na obed šišky, ktoré si kúpil v bufete. Následne v ten istý deň večer asi 2 krát zvracal, pociťoval mierne bolesti a tlak v epigastriu a na pravej strane brucha, hnačky nemal. Zo začiatku mal mierne zvýšené teploty, maximum do 37,4°C a pociťoval bolesti svalov a kĺbov. V ďalšom priebehu boli v popredí pretrvajúce nechutenstvo a zvýšená únavnosť. K návšteve lekára sa rozhodol po tom, čo posledný deň spozoroval tmavý moč a ožltnutie očí a kože.
Z anamnézy sa dozvedáme, že pacient asi 4 roky užíval intavenózne drogy a má asi 3 roky staré amatérsky robené tetovanie na ramene. Asi pred rokom sa nechal anonymne otestovať na HIV infekciu, hepatitídu B a C, podľa jeho tvrdenia boli pozitívne protilátky proti hepatitíde C, ostatné testy mal negatívne. V minulosti inak vážnejšie chorý nebol. Pacient tiež udáva, že ďalší jeho traja kamaráti v posledných týždňoch až mesiacoch údajne prekonali žltačku.
Vybrané vstupné laboratórne nálezy pacienta: bilirubín 171,8 μmol/l, AST 36,90 μkat/l, ALT 43,26 μkat/l, GMT 4,91 μkat/l, ALP 6,32 μkat/l.
Otázky ku kazuistike:
1. Ak by sa u pacienta potvrdil fekálnoorálne prenosný typ vírusovej hepatitídy, mohli by byť zdrojom infekcie šišky, ktoré jedol pacient pred začiatkom ochorenia?
2. Aké sérologické a virologické vyšetrenia by ste odporúčali na potvrdenie vírusovej etiológie? Aké výsledky je možné pravdepodobne očakávať?
3. Aký by ste zvolili postup liečby?
Šišky, ktoré jedol pacient pred začiatkom ochorenia, nemohli byť v žiadnom prípade zdrojom infekcie. Dôvodom je inkubačná doba hepatitídy. V tomto prípade bola doba od konzumácie šišiek po prvé príznaky príliš krátka, len niekoľkohodinová. Inkubačná doba hepatitídy A prípadne E je omnoho dlhšia, určite viac ako 2 týždne.
Anamnéza a klinický priebeh ochorenia svedčia pre akútnu vírusovú hepatitídu. Informácia o výskyte žltačky medzi kamarátmi vyvoláva podozrenie na hepatitídu A, ktorá je u nás najčastejšia a ľahko sa šíri v prostredí s nižším hygienickým štandardom. Akútna hepatitída C prebieha obvykle asymptomaticky, preto výskyt viacerých klinicky manifestných prípadov aj v skupine intravenóznych narkomanov je málo pravdepodobný. Údaje o viacročnom užívaní drog, tetovaní a pozitivite protilátok proti hepatitíde C nevylučujú skôr možnosť chronickej hepatitídy C. Je preto nevyhnutné vyšetriť všetky základné markery vírusových hepatitíd a v prípade pozitívneho nálezu doplniť vyšetrenie PCR metódou.
Pacientove sérologické výsledky boli: anti-HAV IgM pozitívne, HBsAg negatívne, anti-HCV pozitívne, anti-HEV IgM negatívne. Preto dopĺňame vyšetrenie HCV RNA, ktoré bolo pozitívne, zistený bol genotyp vírusu 3a. Pacient mal teda potvrdenú akútnu hepatitídu A a súčasne chronickú hepatitídu C.
v je potrebné liečiť akútnu hepatitídu A, ktorej cieľom je ústup ikteru, subjektívnych ťažkostí a pokles aktivity aminotransferáz. Základom liečby sú fyzické a psychické šetrenie, dietetické opatrenia a podávanie rôznych hepatoprotektívnych látok. Ďalej by mal pacient v spolupráci s psychiatrom podstúpiť odvykaciu terapiu a prestať s intravenóznym užívaním drog. V ideálnom prípade po 6 mesačnej úspešnej abstinencii od drog a vymiznutí anti-HAV IgM protilátok je vhodné indikovať liečbu chronickej hepatitídy C. Liekom voľby v súčasnosti je niektorá z kombinácií DAAs vhodná pre genotyp 3 HCV (tab. 6), použitie liečby PegIFN + RBV je alternatívne možné v prípade nedostupnosti bezinterferónových režimov. Antivírusová liečba CHC by však mohla byť problematická v prípade pokračovania aktívneho užívania intravenóznych drog pre nespoľahlivú spoluprácu pacienta a riziko opakovaného zavlečenia HCV infekcie.
Autor: Kristian P.
Pracovisko: Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzity P.J.Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice
Kazuistika
24-ročná študentka medicíny bola poukázaná na vyšetrenie pre zvýšnú aktivitu aminotransferáz za účelom potvrdenia alebo vylúčenia infekčnej etiológie. Ako študentka 6. ročníka krátko pred ukončením štúdia absolvovala výstupnú zdravotnú prehliadku, na ktorej boli zistené tieto výsledky: AST 2,49 μkat/l, ALT 3,03 μkat/l (normálne hodnoty u oboch boli 0,66 μkat/l), bilirubín, GMT, ALP aj ostatné výsledky rutinného biochemického vyšetrenia boli v norme. Subjektívne bola pacientka úplne bez ťažkostí, cítila sa veľmi dobre. Realizované ultrasonografické vyšetrenie brucha bolo bez patologického nálezu.
Z anamnézy ďalej vyplýva, že pacientka doteraz vážnejšie chorá nebola a počas štúdia ani praxe nedošlo u nej k žiadnemu poraneniu pri práci s pacientami alebo s biologickým materiálom. Kontakt s infekčným ochorením alebo hepatitídou neudávala, spomenula si len na informáciu, že jej staršiemu bratovi pri pokuse o darovanie krvi v zahraničí bolo oznámené, že je vyradený z darcovstva, presný dôvod ale nevedela uviesť.
Z dokumentácie pacientky bolo potvrdené, že ako študentka medicíny bola kompletne očkovaná proti hepatitíde B v 1. ročníku štúdia. Pri vstupnej prehliadke na začiatku štúdia boli tiež robené laboratórne vyšetrenia, vtedy mala zistenú aktivitu ALT 0,79 μkat/l (norma 0,66 μkat/l), ďalšie vyšetrenia neboli ordinované.
Otázky ku kazuistike:
1. Je možné na základe anamnézy a dostupných údajov u pacientky vylúčiť vírusovú hepatitídu? Prípadne je možné vylúčiť aspoň niektorý z typov vírusovej hepatitídy?
2. Aké sérologické a virologické vyšetrenia by ste odporúčali na potvrdenie alebo vylúčenie vírusovej etiológie?
Na základe dostupných údajov nie je možné vylúčiť vírusovú hepatitídu. Náhodný nález zvýšenej aktivity aminotransferáz u asymptomatických pacientov pomerne často nachádzame u pacientov s chronickou hepatitídou. S úplnou istotou nie je možné vylúčiť ani náhodný nález asymptomatickej formy akútnej hepatitídy ktoréhokoľvek typu (A až E), takáto možnosť je ale vysoko nepravdepodobná. Z chronických hepatitíd prichádza do úvahy typ B alebo C, hepatitída D je tiež nepravdepodobná (u nás sa endemicky nevyskytuje). Pre chronickú hepatitídu svedčí aj údaj o mierne zvýšenej aktivite ALT zo vstupnej prehliadky. Očkovanie proti hepatitíde B má u mladých a zdravých osôb vysokú účinnosť a tento údaj znižuje pravdepodobnosť chronickej hepatitídy B. Na druhej strane laboratórne známky poškodenia pečene pri vstupnej prehliadke a nejasné okolnosti vylúčenia jej brata z darcovstva krvi naznačujú potrebu komplexného vyšetrenia. Samozrejme diferenciálnodiagnosticky je potrebné myslieť aj na možné neinfekčné príčiny poškodenia pečene.
Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné vyšetriť všetky základné markery vírusových hepatitíd a v prípade pozitívneho nálezu doplniť aj ďalšie markery a vyšetrenie PCR metódou.
Pacientkine sérologické výsledky boli: anti-HAV IgM negatívne, HBsAg pozitívne, anti-HCV negatívne, anti-HEV IgM negatívne, anti-HEV IgG negatívne. Preto dopĺňame ostatné sérologické markery HBV infekcie a kvantitatívne vyšetrenie HBV DNA (viď tab. 3), ktorých výsledky sú: anti-HBs negatívne, HBeAg pozitívne, anti-HBe negatívne, anti-HBc IgM negatívne, anti-HBc IgG pozitívne, HBV DNA zistená, 1.200.000 IU/ml.
Pacientka mala teda potvrdenú chronickú hepatitídu B (tab. 4). K infekcii vírusom HBV došlo veľmi pravdepodobne ešte pred nástupom na vysokoškolské štúdium (zvýšená aktivita ALT už pri vstupnej prehliadke), pravdepodobným zdrojom infekcie mohol byť výskyt hepatitídy B v rodine (brat vylúčený z darcovstva krvi). To vysvetľuje aj zdanlivú „neúčinnosť“ očkovania proti hepatitíde B, ktoré bolo v pacientkinom prípade realizované neskoro, v čase keď už bola infikovaná. Prípad tiež upozorňuje na nutnosť vylúčenia chronických hepatitíd B alebo C u všetkých asymptomatických pacientov s mierne zvýšenou aktivitou ALT, obzvlášť ak u nich nie sú známe žiadne iné príčiny tohto nálezu.
© Liptáková Adriána a kolektív, 2019 – 2023