Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
28-ročný muž strávil niekoľko týždňov ako dobrovoľník v Keni. Po návrate dostal hnačky 7-8 denne, sprevádzané brušnými kŕčmi. Pacient užíval metronidazol a problémy odozneli. Po šiestich týždňoch sa opäť objavili bolesti brucha a hnačka. Stolica bola zaslaná do parazitologického laboratória. Vo vzorke diagnostikovali typické štvorjadrové cysty a diagnostika bola uzavretá ako Entamoeba histolytica/dispar.
Otázky ku kazuistike:
1. Akými metódami môžeme diagnostikovať v laboratóriu patogénny druh E. histolytica?
2. Aké sú klinické prejavy črevného ochorenia spôsobené E. histolytica?
3. Je potrebné liečiť bezpríznakové nosičstvo E. histolytica?
4. Prečo bola prvá liečba metronidazolom neúspešná?
Najčastejšie používanou metódou v laboratóriách je mikroskopická diagnostika, ktorá však nerozlišuje patogénne a nepatogénne druhy. Špecifická diagnostika sa opiera o detekciu špecifického E. histolytica antigénu zo stolice metódou ELISA, alebo detekcia DNA E. histolytica metódou PCR.
Akútne intestinálne ochorenie sa prejavuje početnými hnačkami (5-15 denne) s prímesou hlienov a krvi. Prítomné sú kŕče a bolesti brucha.
Bezpríznakoví nosiči v neendemických oblastiach by mali byť preliečení paromomycínom.
Liečba E. histolytica nemusí byť úspešná ak nezvolíme dostatočné dávkovanie liečiva. Dávka pre liečbu metronidazolom pre E. histolytica pre dospelého človeka je 750 mg 3x denne po dobu 5 až 10 dní. Toto dávkovanie je vyššie ako pri liečbe iných protozoí
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
69-ročná žena cestovala dva týždne po Ruskej federácii a iných štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. 14 dní po návrate začala trpieť na flatulencie a hnačku. Stolica bola zaslaná do laboratória na parazitologické vyšetrenie. Vo vzorkách boli diagnostikované charakteristické cysty Giardia intestinalis, Entamoeba harmanii a Blastocystis hominis
Otázky ku kazuistike:
1. Ktoré klinické príznaky svedčia o nákaze G. intestinalis?
2. Akými metódami môžeme diagnostikovať G. intestinalis v stolici?
3. Aké sú najzávažnejšie dôsledky infekcie G. intestinalis u detí?
Nákaza G. intestinalis sa zvyčajne prejavuje páchnucími hnačkami bez prímesi krvi s vysokým obsahom tukov. Okrem toho pacient trpí na bolesti brucha, plynatosť, nevoľnosť a anorexiu. U detí býva závažná strata hmotnosti a malabsorpčný syndróm.
G. intestinalis diagnostikujeme zo stolice najčastejšie koncentračnými alebo flotačnými metódami. V stolici možno detekovať giardiázový antigén metódou ELISA alebo imunochromatografickou metódou. Je dostupná aj PCR diagnostika.
U detí je najzávažnejší malabsorpčný syndróm, ktorý je spojený s nízkou rezorpciou tukov a vitamínov A a B12. Tráviace poruchy vedú k retardácii rastu a vývoja detí a pri chronických infekciách vzniká imunodeficiencia.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
stránky okrem zápalu močového mechúra (asi pred 10 rokmi, ktorý podľa jej vyjadrenia liečili sulfónamidmi) a zápalu pľúc po chrípke pred dvoma rokmi, ktorý liečili antibiotikami, nič osobitné nestalo.
Až na jar roku 1986 sa u nej zjavil výtok z rodidiel, ktorý sprevádzali prudké pocity pálenia. Výtok bol taký silný, že žena musela nosiť vložku a viackrát za deň sa umyť. Pre nepríjemné až bolestivé pocity pri jednom až dvoch koitoch odmietala mať s manželom pohlavný styk. Keď sa situácia po 14 dňoch nijako nezlepšovala, rozhodla sa vyhľadať lekára.
A. V. sme vyšetrili; hneď po mikroskopickom vyšetrení natívneho preparátu vo fázovom kontraste sme dospeli k názoru, že ide znovu o u. t. V natívnom mikroskopickom obraze boli prítomné masívne trichomonády a baktérie, prevládali koky; množstvo leukocytov a epitelové bunky signalizovali prudký zápal. Navyše sme odobrali materiál na kultivačné vyšetrenie a na kultiváciu Neisseria gonorrhoeae. Pacientke sme hneď ordinovali jednorazovo v dávke 1500 mg Avrazor® (SPOFA) – ornidazol čs. výroby. Predvolali sme ju na kontrolu po 5 dňoch s tým, že sme jej odporúčali pohlavnú zdržanlivosť. Zároveň sme ju upozornili, že by bolo dobre vyšetriť aj manžela. Po piatich dňoch od liečby sme u nej pri kontrolnom vyšetrení našli mikroskopický obraz bez trichomonád, s podstatne menším počtom baktérií, leukocyty skoro bez zmeny. Subjektívne ťažkosti prakticky ustúpili po 48 h. Pacientka sa cítila dobre.
Manžela, ktorý na úvod svojej návštevy vyhlásil, že nemá nijaké ťažkosti, sme vyšetrili, klinicky sme uňho nepozorovali prejavy zápalu na plodidlách ani príznaky uretritídy. Pre istotu, hoci nemáme s laboratórnym vyšetrením mužov najlepšie skúsenosti, lebo nebýva vždy úspešné, sme mikroskopicky a kultivačne vyšetrili ster z dolnej tretiny uretry, sediment moču a exprimát prostaty, ktorý sme sterilne odobrali. Kultiváciu sedimentu, prostatického sekrétu, ako aj pošvového výlučku manželky sme hodnotili po 24, 48 a 72 h. U manželky bola kontrola po liečbe kultivačne negatívna. Prostatický sekrét mal po 72 h v zornom poli ojedinelé dobre pohyblivé trichomonády, sediment moču bol negatívny. Manželovi sme ordinovali ten istý liek ako manželke, užil ho ešte v ambulancii. Aj jeho sme zavolali na kontrolu po piatich dňoch. Manželku sme pozvali na ďalšiu kontrolu o mesiac. Odporúčali sme im ešte 5-dňovú sexuálnu abstinenciu, aspoň do kontrolného vyšetrenia manžela.
Od kontroly manželky neuplynuli ešte ani dva týždne po jednorazovej liečbe, keď sa do našej ambulancie dostavila nanovo s výtokom z rodidiel a s ostatnými prejavmi ochorenia ako predtým, len o poznanie slabšej intenzity. Opakované vyšetrenie potvrdilo znova veľký počet dobre pohyblivých trichomonád v mikroskopickom obraze. Manžel, ktorého sme si tiež pozvali a ktorého kontrolné vyšetrenia po prvej liečbe boli negatívne, mal aj tentoraz negatívne výsledky. Odobrali sme mu moč na kultivačné vyšetrenie.
Pri opakovanej, veľmi podrobnej anamnéze od obidvoch manželov sme sa pýtali aj na deti. Mali dve dievčatá. Jedna E., má 20 rokov, bola zamestnaná ako sekretárka a mala vážnu známosť, vysokoškoláka, ktorý bol na vojenskej prezenčnej službe. Na otázku, položenú obom rodičom, či sú dcéry zdravé, či nemali alebo nemajú podobné ťažkosti ako matka, sme dostali zápornú odpoveď. A tak napriek všetkému úsiliu sa nám nepodarilo zistiť príčinu opakovania príznakov, nevedeli sme, či ide o recidívu alebo reinfekciu.
Aké bolo naše prekvapenie, keď ďalší deň prišla do ambulancie matka s obidvoma dcérami.
Dozvedeli sme sa totiž od matky, že staršia dcéra má podľa fľakov na nohavičkách evidentný výtok. Keďže dcéry bývali v jednej izbe, matka pre istotu doviedla na vyšetrenie aj mladšiu dcéru.
Keď sme vyšetrili E., klinický obraz ukázal silný zápal s difúzne červenou sliznicou. Hymen bol porušený, voľne prestupný. Profúzny hnisový výtok bol veľmi riedky. Tieto ťažkosti trvali už viac ako dva mesiace. Mikroskopicky sme zistili masívne trichomonády, leukocyty a baktérie. Bola vykonaná aj kultivácia.
Mladšia dcéra J. bola ešte panna, hymen anularis bol intaktný. Ústie pošvy však bolo červenkasté, naznačovalo diskrétny výlučok alebo zasušený sekrét. Otvor v hymene nám dovolil odobrať bakteriolo¬gickou kľučkou, ako aj tampónom biologický materiál na kultivačné vyšetrenie. Vo fázovom kontraste sme okrem kokov a množstva leukocytov trichomonády ani im podobné bunky nepozorovali.
Kultivácia už po 24 h ukázala u E., ale aj u J. výskyt T. vaginalis. Zistili sme, že všetky tri si chodia zaplávať a do sauny. Priznali sa, že si vzájomne požičiavajú plavky a používajú spoločný uterák. Aj v saune si vymieňali uteráky, ale ani doma ich nemali prísne vyhradené. Ani jedna zo sestier nevylučovala, že mohlo prísť aj k zámene spodnej bielizne, keďže postavou boli skoro rovnaké a mladšia vo všetkom staršiu napodobňovala. Prenos trichomonádovej nákazy v tejto rodine bol tak priamy pohlavným stykom, ako aj sprostredkovaný uterákmi, plavkami či bielizňou. Kontrolné vyšetrenie po liečbe bolo negatívne. Po mesiaci srne kultivačné vyšetrenie zopakovali s negatívnym výsledkom.
Na celom prípade bolo azda zaujímavé to, že dcéra E. sa nakazila pri pohlavnom styku so snúbencom a preniesla u. t. do životného prostredia rodiny. Matka a dcéra J. si kontaminovali rodidlá trichomonádami vďaka svojej neopatrnosti a otec sa nakazil pri pohlavnom styku s manželkou.
Otázky ku kazuistike:
1. Ako sa prenáša Trichomonas vaginalis?
2. Aký materiál sa odosiela na laboratórnu diagnostiku trichomoniázy?
3. Ako sa diagnostikuje Trichomonas vaginalis?
4. Aký je liekom voľby na trichomonózu?
Trichomonas vaginalis sa najčastejšie prenáša pohlavným stykom.
Na laboratórnu diagnostiku sa posiela výter z uretry a výter z pošvy.
Trichomonas vaginalis sa diagnostikuje kultivačne a mikroskopicky.
Liekom voľby je metronidazol resp. tinidazol.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Sedem ročný chlapec dva dni po skončení kúpeľnej liečby udával prvé bolesti brucha, zvýšenú teplotu 37,2 ºC a hnačku. Stav pacienta sa zhoršoval, dieťa bolo malátne, skleslé, bolesti brucha zosilneli, stratil chuť do jedla. USG vyšetrením brucha bola zistená zväčšená slezina (9,8 cm dlhá) a mezenteriálne lymfatické uzliny hraničnej veľkosti (10 – 11 mm). Tieto potiaže trvali niekoľko dní, potom sa stav postupne zlepšoval. Parazitologickým vyšetrením stolice sme po koncentrácii flotačnou metódou v cukrovom roztoku zistili veľké množstvo oocýst kryptosporídií. Oocysty sme verifikovali farbenými preparátmi podľa Ziehla a Neelsena a pozitívnym testom na koproantigén Cryptosporidium. Analýzou genómu parazita metódou PCR sme identifikovali druh Cryptosporidium hominis subtyp IgA10G2. V stolici sme zistili ten istý subtyp C. hominis aj u dvojročnej sestry pacienta, ktorá nejavila žiadne známky ochorenia. Bol to prvé dva prípady dôkazu C. hominis na území Slovenska. Pri kontrolnom vyšetrení o dva týždne sme zistili kryptosporídie v stolici ojedinele a o štyri mesiace po prvom vyšetrení sme parazity už nezistili.
Otázky ku kazuistike:
1. Boli klinické prejavy u infikovaných detí typické pre kryptosporidiózu?
2. Ako došlo k infekcii chlapca a sestry kryptosporídiami?
3. Čo je charakteristické pre diagnostiku kryptosporídií? Boli použité vhodné metódy u opísaných pacientov?
Nie, neboli veľmi charakteristické. Kryptosporidióza sa prejavuje dlhotrvajúcimi hnačkami, u chlapca síce hnačky boli zaznamenané, ale krátkodobo a u dievčaťa sa prišlo na kryptosporidiózu až laboratórnym vyšetrením.
Pravdepodobne sa pacienti infikovali oocystami kryptosporídií ich ingesciou z vody pri kúpaní.
Oocysty kryptosporídií sa nedajú, resp. ich je veľmi obtiažne dokázať štandardnými koprologickými metódami. Pri podzrení na kryptosporidiózu je nutné použiť flotáciu v cukrovom roztoku, vizualizáciu oocýst vo fázovom kontraste a acidorezistetné farbeni
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Na infekčné oddelenie bol prevezený 56 ročný imunokompetentný muž po dvoch záchvatoch so stratou vedomia, reziduálnou hemiparézou, poruchou kognitívnych funkcií a s teplotou (39,5 °C). Išlo o pracovníka starajúceho sa o verejnú zeleň s anamnézou častého napadnutia kliešťami. Pacient bol na začiatku vyšetrovaný na kliešťovú encefalitídu, ale táto diagnóza nebola potvrdená. Vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie a počítačovej tomografie ukázalo subdurálny výlev 7-mm široký na pravej strane, nad fronto-temporo-parietálnou oblasťou densitou 25-30 HU. Neurochirurg odsal vzorku z abscesu na mikrobiologické vyšetrenie. Kultiváciou bol zistený Streptococcus intermedius. Mikroskopické vyšetrenie obsahu abscesu odhalilo bunky obsahujúce vakuoly so svetlolomnými telieskami. Vyšetrenie pomocou transmisnej elektrónovej mikroskopie (TEM) odhalilo, že telieska sú spóry mikrosporidií rodu Encephalitozoon. Pomocou PCR bola DNA mikrosporídií zistená nielen v obsahu abscesu, ale tiež v moči a stolici pacienta a pôvodca bol určený ako Encephalitozoon cuniculi genotyp I. Bakteriálna infekcia bola vyliečená antibiotikami (amoxicillin clavulanát a cefotaxim) a mikrosporídiová infekcia albendazolom a mebendazolom. Po liečbe sa pacient celkom uzdravil.
Otázky ku kazuistike:
1. Čo bolo rozhodujúce pre stanovenie správnej diagnózy u pacienta?
2. Aké terapeutiká boli použité na liečbu pacienta?
Rozhodujúcim vyšetrením pre stanovenie diagnózy mikrosporidióza bol odber vzorky z abscesu a mikroskopické vyšetrenie pomocou transmisnej elektrónovej mikroskopie a následné potvrdenie mikrosporidiózy PCR vyšetrením spór parazita.
Mikrosporídiová infekcia bola liečená albendazolom a mebendazolom, po ktorých sa pacient uzdravil.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Tridsať deväť ročný muž sa kúpal v termálnom kúpalisku aj so šošovkami. O mesiac sa objavili úporné pichavé bolesti v ľavom oku, svetloplachosť a zhoršenie videnia. Oko bolo výrazne červené na rohovke sa tvoril kruhový infiltrát s priemerom okolo 4 mm. Pravé oko nejavilo známky chorobných zmien. Mikrobiologickým vyšetrením výteru zo spojovkového vaku bol zistený Pseudomonas aeruginosa a Pseudomonas spp. Pacientovi bola nasadená lokálna liečba ofloxacinom v kombinácii s cefazolinom a intravenózne podávaným ciprofloxacinom. Stav oka sa nezlepšoval, preto bol odobraný zoškrab z rokovky, v ktorom sme po kultivácii na NN (non nutrient – nevýživný) agare zaznamenali masívny nárast Acanthamoeba spp. Po trojtýždňovej liečbe propamidine isethionatom (Brolene) došlo k objektívnemu zlepšeniu, ktoré spočívalo v ústupe úporných bolestí, prejasnení a zlepšení videnia. Pre opakované známky iniciácie satelitných infiltrátov na rohovke bola liečba Brolenom predĺžená na ďalších 11 mesiacov. Kontrolné vyšetrenie vykázalo negatívny výsledok kultivácie.
Otázky ku kazuistike:
1. Aké sú rizikové faktory akantamébovej keratitídy, čo je indikáciou pre laboratórne vyšetrenie na akantamébovú keratitídu?
2. Ako sa klinicky prejavuje akantamébová keratitída?
3. Ako sa dá diagnostikovať etiológia ochorenia?
4. Čo sa používa na liečbu akantanmébovej keratitídy?
Riziko infekcie oka meňavkami rodu Acanthamoeba hrozí po poranení oka a pri nesprávnom používaní kontaktných šošoviek. Tieto dva rizikové faktory s následnými neznesiteľnými bolesťami oka sú indikáciou pre laboratórne vyšetrenie na akantamébovú keratitídu
Ochorenie sa prejavuje spravidla unilaterálne, začína sa úpornými pichavými bolesťami oka, svetloplachosťou, zhoršením videnia a postupne sa tvorí na rohovke kruhový infiltrát.
Spoľahlivou diagnostickou metódou je kultivácia zoškrabu z rohovky alebo roztoku na uskladňovanie kontaktných šošoviek alebo samotných kontaktných šošoviek na nevýživnom NN agare s náterom teplom usmrtenej kultúry Gram-negatívnych baktérií (Escherichia coli, Enterobacter aerogenes) pri teplote 30 – 37 °C. Trofozoity sa môžu objaviť na pôde už na druhý deň kultivácie, po niekoľkých dňoch aj cysty.
Spoľahlivé sú preparáty pôsobiace trofocídne aj cystycídne. Najčastejšie sa používa propamidín izotionát (Brolene).
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
22-ročný pacient mužského pohlavia, HIV negatívne, v posledných troch týždňoch s teplo¬tou a stratou hmotnosti. Nedávno sa vrátil z Indie. Laboratórne testy odhalili anémiu a leuko¬péniu. Hemokultúry na prítomnosť baktérií a húb boli negatívne. Počítačová tomografia bru¬cha odhalila splenomegáliu. Mikroskopický preparát z biopsie kostnej drene odhalil leishmaniových amastigotov v mononukleároch.
Otázky ku kazuistike:
1. Ktorý z nasledujúcich patogénov je vyvolávateľom choroby? Leishmania major , b- L. braziliensis, c- L. donovani, d- L. infantum
2. Aký biologický materiál by ste odoslali do laboratória na priame vyšetrenie?
3. Aký je liek voľby?
C- L. donovani
Punkcia sleziny resp. kostnej drene
Liekom voľby je miltefosin resp. derivaty antimónu
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Turista sa vrátil z 4-týždňovej návštevy polostrova Malajzie, kde zostal 5 dní v džungli. Neužíval žiadnu profylaxiu na maláriu a prezentoval na pohotovostnom oddelení horúčku, zimnicu, tachypnoe a tachykardiu. Bol trombocytopenický a mal mierne abnormality pečeňových funkčných testov. Skúmanie krvných náterov farbené Giemsou, ukázalo hyperparazitémiu približne 10% s oboma prstencovitými štádiami a zrelými trofozoitmi.
Otázky ku kazuistike:
1. Aká je najpravdepodobnejšia príčina tejto infekcie?
a) P. falciparum;
b) P. knowlesi;
c) P. malariae;
d) P. vivax
2. Prečo je tento druh plazmódia spojený s tak vysokou úrovňou parazitémie?
3. Ako by ste liečili tohto pacienta
P. knowlesi
P. knowlesi vykazuje 24-hodinový asexuálny životný cyklus, ktorý je najkratšou zo všetkých známych pôvodcov malárie. Predpokladá sa, že tento rýchly cyklus, spolu so schopnosťou infikovať červené krvinky vo všetkých štádiách vývoja, spôsobuje vysokú parazitémiu.
Rýchla diagnostika a liečba sú nevyhnutné pre liečbu pacientov s maláriou spôsobenej P. knowlesi. Je citlivé na početné alternatívne lieky vrátane chlorochínu, meflochínu, chinínu plus tetracyklínu, atovakvónu a proguanilu.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
U 26 ročnej tehotnej ženy bez klinických príznakov sme v rámci prenatálneho sérologického skríningu na začiatku 3. trimestra zo séra diagnostikovali akútnu toxoplazmovú primoinfekciu, keď vyšetrenia v predchádzajúcich trimestroch boli negatívne. Predpokladanú kongenitálnu infekciu plodu sme potvrdili sérologickým vyšetrením krvi novorodenca pozitívnymi protilátkami v triede IgM, IgA aj IgG ako aj komparatívnym blotom, ktorým sme zistili reaktivitu novorodenca na iné antigény ako u matky. Novorodenec sa narodil bez klinických známok infekcie, bol liečený a v rámci dispenzárnej starostlivosti je pravidelne kontrolovaný.
Otázky ku kazuistike:
1. Prečo došlo k infekcii plodu u tehotnej ženy?
2. Ako si vysvetliť primoinfekciu ženy v III. trimestri, keď prvé dva bola sérologicky negatívna?
Keď sa žena v tehotenstve nakazí prvýkrát v I. alebo II. trimestri alebo tesne pred otehotnením, hrozí riziko poškodenia plodu alebo jeho odumretie. V treťom trimestri je veľká pravdepodobnosť infekcie plodu, riziko jeho poškodenia je však minimálne.
Tehotná žena dodržiavala v prvých dvoch trimestroch osobnú hygienu, zdržiavala sa konzumácie neumytej surovej zeleniny a nízko rastúcich plodov nad pôdnym substrátom alebo nekonzumovala teplom neupravené alebo surové mäso a výrobky. Porušením týchto pravidiel (mamička pripustila) sa infikovala parazitom Toxoplasma gondii.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
34-ročný muž sa vrátil po ročnom pobyte v rozličných krajinách Afriky. Pri svojom pobyte nedodržiaval žiadne odporúčania a jedával stravu spolu s domorodcami, príležitostne sa umýval a kúpal v stojatých aj tečúcich vodách. Počas pobytu prekonal niekoľkokrát hnačkovité ochorenie a liečil sa lokálnymi liečivami. Po návrate mal nevýrazné črevné problémy striedavo s hnačkou a bolesťami brucha. Pacient bol bez teploty. Objektívny nález bol v norme až na vysokú eozinofíliu. Do špecializovaného laboratória boli odoslané tri vzorky stolice, ktoré však boli negatívne. Pretože pretrvávala vysoká eozinofília a tiež aj subjektívne obtiaže, boli do laboratória zaslané ďalšie vzorky. Až v siedmej vzorke boli identifikované vajíčka o veľkosti 115-175 µm x 45-70 µm s charakteristickým bočným tŕňom.
Otázky ku kazuistike:
1. Aký parazit bol diagnostikovaný tomuto pacientovi?
2. Aké iné metódy sa mohli použiť v diagnostike?
3. Aké komplikácie by mohli vzniknúť pri neliečení tohto ochorenia?
V laboratóriu identifikovali vajíčka Schistosoma mansoni, pôvodca črevnej schistozomózy. Veľkosť a uloženie tŕňa je charakteristické pre túto motolicu.
Na identifikáciu črevných schistozóm sa najčastejšie používajú koncentračné koprologické metódy. Využitie diagnostiky stanovením CCA a CAA antigénu je určené pre močovú schistozómu. Vzhľadom na to že ide o pacienta z neendemickej oblasti, možno stanoviť aj špecifické protilátky.
Neliečená črevná schistozomiáza môže viesť k závažnému postihnutiu hrubého čreva prejavujúce sa tvorbou granulómov, tvorbou polypov a fibrózou. Neskôr následkom embolizácie vajíčkami môže byť postihnutá pečeň, vytvorí sa portálna hypertenzia, splenomegália a ezofaringeálne varixy.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Do ambulancie prišiel 40-ročný muž pracujúci v diplomatických službách. Udával, že nemá žiadne zdravotné problémy, nechudne, nemá bolesti, len občas, keď je to najmenej vhodné (počas rokovania, slávnostnej večere a pod.) vylezie mu z konečníka podlhovastý „útvar“ bielej farby. Uviedol že pred mesiacom sa zúčastnil na zakáľačke u svojho známeho žijúceho na dedine východného Slovenska. Niekoľko takýchto „útvarov“ priniesol. Boli zaslané do parazitologického laboratória. Prinesené „útvary“ boli diagnostikované ako články pásomnice. Pri ich obhliadke bolo zistené husté vetvenie maternice.
Otázky ku kazuistike:
1. aký druh pásomnice išlo a akým spôsobom sa mohol pacient nakaziť?
2. Mohla byť dôvodom infekcie zakáľačka u známeho na dedine?
3. Akou pásomnicou by sme sa mohli nakaziť vo Fínsku?
Husté vetvenie maternice v gravidných článkoch má T. saginata – pôvodca hovädzej pásomnice. Pacient sa nakazil požitím nedostatočne upraveného hovädzieho alebo teľacieho mäsa (tatársky biftek, steak a pod.)
V našich podmienkach sa pod zakáľačkou rozumie zabitie ošípanej a spracovanie výrobkov z mäsa a vnútorností tohoto zvieraťa. Takže konzumácia tamojších špecialít nebola príčinou infekcie.
Pri konzumácii gastronomických špecialít vo Fínsku z nedostatočne tepelne upravených sladkovodných rýb by sme sa mohli nakaziť najväčšou pásomnicou D. latum.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Štyridsaťpäť ročná pacientka navštívila lekára pre rinitídu a zápal prínosových dutín. Po imunologickom vyšetrení a zistení eozinofílie, bolo odporučené vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie (MR) a computerovej – počítačovej tomografie (CT), ktoré zistilo hepatomegáliu s hypertrofiou ľavého laloka pečene. V pravom laloku v segmente 5 až 8 bola rozsiahla laločnatá cystoidná lézia 85 x 58 x 12 mm s amorfnými kalcifikátmi. V okolí lézie boli menšie (dcérske) lézie do 25 mm, v S3 ľavého laloka heparu jednoduchá cysta do 19 mm. Žlčovody boli dilatované. Sérologickým vyšetrením sme zistili vysoké titre protilátok proti larvocystám oboch echinokokov. Na základe týchto vyšetrení bolo vyslovené podozrenie na alveolárnu echinokokózu a podaný bol albendazol. V kontrolných vyšetreniach vykonávaných tri roky sme opakovane zisťovali pozitívne IgG protilátky proti E. granulosus aj proti E. multilocularis. CT vyšetrením sa zistil nárast cysty takmer na dvojnásobné rozmery 140 x 69 x 53 mm. Na základe týchto nálezov došlo k operatívnemu odstráneniu cysty. Vyšetrením vzorky z cysty polymerázovou reakciou (PCR) bol potvrdený druh E. multilocularis. Sérologické vyšetrenie opakovane vykazovalo pozitivitu IgG protilátok proti obom antigénom a CT vyšetrenie o rok po operácii odhalilo progresiu niekoľkých ložísk, na základe ktorých došlo k reoperácii a odstráneniu všetkých lézií. Kontrolné CT vyšetrenie neukazuje patologické zmeny, sérologický obraz je opakovane negatívny.
Otázky ku kazuistike:
1. Bola rinitída a upchatie prínosových uzlín charakteristickým prejavom alveokokovej infekcie ?
2. Aké vyšetrenia sú rozhodujúce pre alveokokózu?
3. V čom spočíva spoľahlivá terapia alveokokózy?
Klinické prejavy u alveokokózy bývajú spravidla nešpecifické, môžu obsahovať dýchacie potiaže. Rinitída sa v literatúre neuvádza, ale nemusí byťvylúčené že mohla súvisieť s alveokokovou infekciou.
Sérologické vyšetrenie je prvotným, skríningovým vyšetrením pri podozrení na alveokokózu. Nasledujú vyšetrenia zobrazovacími technikami (MR, CT). Aj u tejto pacientky na základe výsledkov sérologického vyšetrenia boli vykonané vyšetrenia zobrazovacími technikami, ktoré smerovali k validnej diagnóze.
Spoľahlivá liečba spočíva v radikálnom chirurgickom odstránení cysty. U tejto pacientky bola nutná opakovaná resekcia, ktorou boli odstránené aj satelitné lézie.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Šesť ročné dievčatko bolo vyšetrované oftalmológom pre zhoršenie vizu a chorioretinitídu na ľavom oku. Sérologickým vyšetrením sme zistili mierne zvýšené hladiny protilátok triedy IgG proti Toxocara spp. avšak v interpretačnom pásme negativity. Stav oka sa zhoršoval a asi o rok a pol chorioretinitída progredovala až došlo k odchlípeniu sietnice. Sérologickým vyšetrením sme zistili IgG protilátky proti-Toxocara spp. v nízkom titre 1 : 200.
Vzhľadom k očnému nálezu sme vyžiadali odber očnej tekutiny a opakovane séra za účelom stanovenia autochtónnej produkcie protilátok. Desmontsov index 2,3 potvrdil očnú toxokarózu, žiaľ poškodenie oka toxokarovou infekciou ostalo ireverzibilné.
Otázky ku kazuistike:
1. Čo spôsobilo ochorenie oka u pacientky?
2. Ako je možné diagnostikovať očnú toxokarózu, je sérologická metóda dôkazu protilátok spoľahlivá pre diagnózu?
3. Dá sa liečiť očná troxokaróza?
Ochorenie oka spôsobili larvy škrkavky psej alebo škrkavky mačacej.
Na základe vyšetrenia sérových protilátok nie je možné spoľahlivo diagnostikovať očnú toxokarózu. Oko reaguje imunologicky neochotne, preto hladina protilátok môže byť veľmi nízka. Limitujúcim pre diagnózu je vyšetrenie zamerané na intraokulárnu produkciu protilátok z paralelného porovnania koncentrácií protilátok v očnej tekutine a v sére. Index 1 a vyšší môže byť významný pre očnú toxokarózu.
Úspešná terapia závisí od včasného odhalenia etiológie ochorenia oka. Neskoršie štádiá bývajú nebezpečné s ireverzibilným poškodením oka.
Autor: Jalili N. 1, Blažeková M.1, Ondriska F.2
Pracovisko: 1Mikrobiologický ústav LF UK a UNB, 2Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Trnava
Kazuistika
Pri spracovaní surového mäsa ošípanej a ochutnávaní mäsových produktov (jaternice, klobásy, tlačenka a i.) pred ich tepelným spracovaním sa u ženy asi o 4 – 5 dní dostavili príznaky chrípkového ochorenia: hnačky, teploty až do 40 °C nevoľnosť, opuchy mihalníc. O 3 – 4 dni po skončení týchto prejavov sa dostavili bolesti svalov najmä po ich stlačení. Sérologickým vyšetrením sme v krvi pacientky zistili stredné titre (1 : 800) proti-trichinelových IgG protilátok. Epidemiologickým šetrením sa zistila trichinelóza v mäse ošípanej, ktorá bola kŕmená zvyškami diviačieho mäsa kontaminovaného larvami svalovca. Laboratórne vyšetrenie v špecializovanom laboratóriu potvrdilo nález Trichinella spiralis.
Otázky ku kazuistike:
1. Ako sa infikovala žena trichinelami?
2. Ako sa klinicky prejavovalo ochorenie?
3. Akými metódami bola diagnostikovaná trichinelóza?
K nákaze došlo pri spracovávaní a najmä ochutnávaní surového alebo teplom nedostatočne upraveného mäsa, obsahujúceho infekčné larvy trichinel.
Je známe, že trichinelóza prebieha v dvoch fázach: Pri črevnej fáze sa prejavia gastrointestinálne ťažkosti, nauzea až vracanie, silné hnačky, bolesti brucha prípadne koliky. U našej pacientky sa tajktiež dostavili hnačky, teploty, nevoľnosť. V dôsledku migrácie lariev a ich penetrácie do priečne poruhovaného svalu sa dostavujú bolesti svalov, najmä pri ich stlačení. Chorý má plytké dýchanie, pohybuje sa s ťažkosťami, končatiny drží vo flexnom postavení. Typická je aj bolesť pri očnom pohybe, má zväčšené lymfatické uzliny. U našej pa-cientky sa taktiež v druhej fáze ochorenia dostavili opuch mihalníc a bolesti svalov.
Metódou imunoenzýmového dôkazu a Western-blotom sme zo séra pacienta laboratórne zistili špecifické protilátky triedy IgG proti Trichinella spiralis. Súbežne už prebiehalo
epidemiologické šetrenie, ktorým sa zistili larvy trichinel v mäse ošípanej, ktorá bola kŕmená zvyškami diviačieho mäsa kontaminovaného larvami svalovca. Mäso bolo použité na prípravu produktov.
© Liptáková Adriána a kolektív, 2019 – 2023